Vonkajší svet odráža našu myseľ

Urobíme si malý experiment: dajme preč všetky zrkadlá a popíšme, ako vyzerá naša hlava - konkrétne napr. tvár - oči, ústa, brada... a čo naše uši? Ako vyzerajú tie? Aha - popisujeme svoje spomienky na to, čo sme videli v ZRKADLE !!!

Môžeme síce použiť hmat a pomocou neho získať akú-takú predstavu o svojej hlave a krku - ale nebyť ZRKADIEL, nikdy by sme nespoznali napr. farbu svojich očí !

 

A poďme teraz rovno k veci: tak, ako sú naše oči bez zrkadiel schopné vidieť len časť nášho tela - od krku nadol - tak aj naša myseľ je bez vonkajšieho sveta schopná vnímať len časť samej seba. Sú určité veci, ktoré naša myseľ sama na sebe jednoducho nevidí - vidí ich iba v zrkadle a nech sme akokoľvek inteligentní - predsa je naša myseľ natoľko hlúpa, že začne nadávať na zrkadlo a rozčuľovať sa nad ním, aké je retardované !

 

Konkrétne? Všetky médiá začnú drístať niečo o vojne a naša myseľ začne panikáriť, pretože tomu uverí! Nevadí, že sa pozriem z okna a všade je MIER - vonku svieti slnko, v kúpeľni mi tečie teplá voda, doma sa normálne kúri, špajza je prepchatá jedlom a susedia sa práve zadúšajú smiechom nad nejakým dobrým vtipom! Naša myseľ nás od toho všetkého odpútava svojimi katastrofickými blábolmi o tom, aké nám hrozí vojnové nebezpečenstvo! Ani jej len nenapadne pozrieť sa na seba a skúmať, akú vojnu vedie naša myseľ sama so sebou! Nenapadne jej disciplinovane ovládať svoju POZORNOSŤ a sústrediť sa na MIER ! To je nuda - vojna je zaujímavejšia - obzvlášť ak sa deje vonku a naša MYSEĽ "je v tom nevinne"! Začne sa pobúrene pohoršovať, že každá vojna sa začína popravou PRAVDY. A so zvráteným uspokojením smeruje svoju POZORNOSŤ na to, ako sa vyčíňajúce médiá a politici tam vonku chystajú zablokovať prístup k verejným vyjadrovacím prostriedkom všetkým ľuďom, ktorí "pravdivo popisujú realitu" = hovoria PRAVDU. Našej mysli vôbec nenapadne odvrátiť sa od zrkadla a pozrieť sa sama na seba - akú PRAVDU ona sama umlčuje? Čo my sami potláčame a umlčujeme?

 

Nuž, jedinou nemennou a večnou PRAVDOU na svete je LÁSKA. Je to jediná vec na svete, ktorá sa nikdy nemení, nezaniká ani nevzniká - je nekonečná. Buď sme s ňou v súlade a sme na jej tok napojení - alebo jej kladieme odpor a potom si naivne myslíme, že sa skončila. Ale ona sa neskončila. Neprestajne prúdi naprieč celým vesmírom a jediné, čo stačí urobiť, je venovať jej POZORNOSŤ

 

Naša MYSEĽ je však nedisciplinovaná ako malé dieťa. Zvedavo pozoruje všetko okolo seba a veľmi ľahko sa nechá strhnúť vonkajšími udalosťami do kadejakých emocionálnych búrok. A vôbec ju pritom nestresuje, že tým ničí svoje vlastné telo a vylučuje doň kadejaké stresové chemikálie, ktoré narúšajú zdravý chod organizmu. POKOJ mysle je pre ňu nezaujímavý - udržať POZORNOSŤ nasmerovanú na POKOJ je pre ňu dlhodobo takmer nereálne - okolo sa predsa deje toľko zaujímavých vecí! A tak sa nemožno čudovať, že keď si naša myseľ svoju POZORNOSŤ nestráži - často sa stáva, že si ju jednoducho necháme UKRADNÚŤ. Najnovšie teda mediálnou teóriou o vypuknutí vojny.   

"Ale to som ja nevymyslela!" namietne naša myseľ: "Vyhlásili predsa výnimočný stav, napísali, že od zajtra zdražie benzín, povedali, že sa treba zásobiť, lebo hrozí, že potraviny budú na prídel!"

"OK, tak sa stresuj a hysterči, keď chceš. Alebo sa drž hesla: KEĎ SA NIČ NEDEJE, ZACHOVAJ POKOJ. A KEĎ SA NIEČO DEJE, DUPĽOM ZACHOVAJ POKOJ. Urob, ako myslíš. Je to tvoja POZORNOSŤ. Ty si šéf."

(Len tak na okraj: ja som si 2 dni po tom, ako sa začal vojnový konflikt v susednom štáte, kúpila na africkom trhu ovocie za 60 €. Žiadne trvanlivé potraviny, ale zrelé ovocie určené na priamu konzumáciu. A keď moja myseľ začala panikáriť, tak jej hovorím:

"Počúvaj, moja, ak máme zajtra zomrieť vo vojne, tak určite nie bez toho, aby sme vedeli, ako chutí dračie ovocie alebo mango priamo z Afriky!"

"Ale keď treba zásoby trvanlivých potravín!" ohradila sa urazene.

"A načo?" odbila som ju: "Ak začne byť jedlo na prídel, tak konečne trošku schudneme! V našom veku vôbec nemusí byť na škodu zbaviť sa nadváhy, tak sa už ukľudni, dobre?"

A moja myseľ sklapla.)